Beatrice / Putá

Francúzske filmy sa pre mňa prezentujú krásnou neopísateľnou vecou, ktorú veľmi vždy vyzdvihujem. Autentickosťou. Autentickosť je všadeprítomná a to dokonca aj keď dej pokrivkáva. Dokonalosť je v celkovej atmosfére a uveriteľnosti.

V príbehu Beatrice, ktorá akoby tak prežívala zo dňa na deň, zmierená so svojou životnou rutinou, sa môže nájsť mnoho ľudí. Práca, ktorá je jej nosnou časťou života nahrádza akýkoľvek sociálny kontakt. Ak sa ešte k tomu vytráca z práce istý zmysel, ba čo viac  – blížiaci sa koniec, jednoducho zahĺbi do seba a aj obyčajný zdvorilostný pozdrav je vnímaný zarážajúco.

Beatrice je pôrodná asistentka, ktorá svoju prácu berie ako životné poslanie a je jej verná už mnoho rokov. Ak nie je v práci, tak voľný čas trávi na chatke s malinkou záhradkou, hneď pri rieke a vychutnáva si chvíle pokoja. Syn, študujúci medicínu s ňou netrávi veľa času a dá sa povedať, že je zvyknutá na svoj samostatný a tichý životný kolobeh.

V priebehu niekoľkých hodín jej osobný cyklus narušia dve udalosti. Unavená z práce, kde trávila mnoho náročných hodín sa teší domov na sprchu a posteľ. Naučenými pohybmi smeruje k naplneniu svojich zvyklosti. Záznamník zobrazuje zmeškaný hovor a následne sa ozve veselý hlas, túžiaci po stretnutí. Divák, prostredníctvom hudby i scenérie, sa dozvedá, že stretnutie asi nebude v podobnej veselej tónine pre samotnú hlavnú interpretku. Beatrice, ktorá po chvíľkovom zastavení sa nad telefonátom otrasie, pokračuje akoby nič vo svojom dennom rytme.  Práve tu je možné vnímať krásu autentickosti a divákovi je jasné merito deja. Túžiaca po navrátení svojho duševného kľudu sa po práci vyberie do oázy pokoja – chatky. Dynamické okopávanie záhradky preruší pozdrav a následný tok otázok od nepoznaného, sympatického suseda.

Dve takpovediac bežné udalosti, môžu v človeku, ktorý akoby svoj život ani nežil, znamenať najviac. Otvoriť staré rany, nájsť silu pre odpustenie, lásku, dôveru a aj prijatie. Beatice je príbeh o žene, ktorá je od svojich 13-tich rokoch poznačená samovraždou svojho milovaného otca, ktorý ju vychovával. Táto skutočnosť, ktorá sa stala z príčiny odchodu otcovej priateľky ju poznačila na celý život. Je tak hlboko poznačená, že jej rekcie sú mnohokrát prezentované veľmi iracionálne, protichodne. Príbeh nám ukazuje, aké dôležité je odpustenie a ľahkosť žitia s dôverou.

Myslím si, že vo filme sa nájdu skôr ročníky stredne vyššieho veku, ktoré dokážu v úplnosti prežiť rozpoloženie interpretov. Pre mňa bol film pomerne dlhý s hluchými miestami. Moje hodnotenie na csfd je 3 z 5 ☺ z 10 –  škálky by som dala 6,5 cha cha.. 6 sa mi zdá málo a 7 veľa..

Trailer:

Hodnotenie: 6,5

Autor: DeVa

 

 

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *