Namiesto kina si zaplávate s krokodílom vo vlastnej obývačke

 

Pri príležitosti slávnostnej premiéry českého filmu Špindl sme mali možnosť vyspovedať aj herca Mareka Vašuta aj keď si vo filme strihol len okrajovú rolu. Počas nášho posedenia nám však porozprával ako rád trávi Vianoce, ale aj ako vidí budúcnosť filmu.

 

Mohli by ste nám priblížiť Vašu úlohu vo filme Špindl?

Je to zimný a vianočný film. Ja tam mám skutočne okrajovú úlohu starnúceho seladóna po sezóne, ktorý si tam vyhliadne jednu z hlavných hrdiniek a ďalšia hlavná hrdinka nás zrazí na lyžiach. Pre mňa to končí dobre, pretože neúspech s ňou je vyvážený tým, že tam zrazím bývalého pána prezidenta, čo je pre moju postavu ako „brookera“ na burze omnoho lepší úlovok než tá slečinka.

To je skutočný prezident alebo je to len akože?

To Vám nemôžem prezradiť, to by bol spoiler ☺

Dá sa povedať, že ste šli do tohto projektu kvôli tomu, že je to film točený na horách?

Už som to kdesi vravel aj predtým, že som lyžoval závodne od svojich ôsmich rokov. Celý život som si prial, aby som hral pretekára alebo potom neskôr aspoň trénera. To sa mi však nepodarilo. Takže toto bolo niečo ako Román Pre Ženy po dvanástich rokoch. Ten sa totiž naozaj točil už pred takou dobou a niekde takto by to mohlo kľudne nadviazať.

Patríte medzi ľudí, ktorí pozerajú počas Vianoc tradičné vianočné filmy a komédie?

Priznám sa, že nie. Skôr sa snažím v dome Vianoc nechodiť do obchodov, odolávať „buldozérom“ konzumu a skôr si pustiť lepšiu hudbu, tým myslím vážnu hudbu alebo jazz. vianočné komédie nie sú moja šálka kávy. Určite nie ani vianočné pesničky, ktoré znejú už pár mesiacov vopred… Zase čo sa toho týka, mám veľmi rád tradičné staré koledy a folklór. Vyzeráte byť človekom, ktorý má skôr duchovné Vianoce. Nechcem používať tak silné slová, ale snažím sa tomu viac blížiť. Nájsť ten pravý zmysel Vianoc a vyhýbať sa konzumu.

Zvyknete odísť aj do prírody? Je dosť možné, vzhľadom na Vašu lásku ku koňom, že sú Vaše sviatky spojené aj s jazdením?

Áno, radšej idem do prírody ako do obchodného centra. Najlepšie je, keď nasneží. Tá prechádzka na koni po čerstvo nasneženej pokrývke, keď je pekne a do  toho zasvieti slnko.

Blíži sa koniec roka 2017. Budete rekapitulovať? Aký to pre Vás bol rok?

No, človek vždy rekapituluje. Ale keďže ešte nie je tridsiateho prvého decembra, tak sa mi to zdá predčasné. Dám Vám príklad z histórie: Keď sa francúzski súdruzi z francúzskej komunistickej strany prišli spýtať Teng Siao-pchinga v roku 1989 ako by zhodnotil prínos Veľkej francúzskej buržoáznej revolúcie pre komunizmus v Číne, tak im na to povedal: „dvesto rokov je príliš skoro na to, aby som Vám dal kvalifikovanú odpoveď.“ Takže sa ma na to skúste spýtať napríklad tak za mesiac. ☺

Predsalen, na čo spomínate z roku 2017 najradšej?

Rád spomínam na to, ako som v októbri točil konečne skutočné science-fiction. Tak ako som túžil po filme o lyžovaní, tak som túžil aj po tomto. Hrám tam takého, povedzme, že  „muža v čiernom“, ktorý učí znovu komunikovať ľudí unesených mimozemšťanmi, ktorým bola vymazaná pamäť. Hlavnú ženskú úlohu tam hrá bývalá žena Charlieho Sheena – Denis Richards, ktorá mu utiekla pred tým než sa začal stýkať s tými „herečkami od tyče“. Je to krásna dáma. Film má stále ešte len pracovný názov, ale ten najčerstvejší bol „The First Key“ – Prvý kľúč. Premiéru bude mať v roku 2018.

Z Vašich posledných filmov žánrovo vytŕčal aj film Z Paríža Do Paríža. Síce v ňom máte iba pár scén, ale je menej zvyčajné, že je to francúzska produkcia. Kde prebiehalo natáčanie?

Áno, francúzsky názov je Un sac de billes – Pytlík kuliček. Keďže hovorím aj plynulo po francúzsky, tak je to pre mňa príjemné osvieženie a s pánom režisérom Christianom Duguay-om som robil už po tretíkrát, takže som bol rád, keď ma prizvali k spolupráci. Scény v ktorých som sa objavil sa točili v Žatci v Česku, ale scénografi sa s tým vedia pohrať. V Žatci je jedna stará štvrť, ktorá ešte čaká na renováciu a oni z nej dokázali urobiť mestečko na juhu Francúzska.

Keď sa rozhodujete, akú rolu si vyberiete, máte nejakú osobnú preferenciu v ktorom žánri hráte najradšej?

Nebudeme sa tu hrať, že tej práce je toľko, aby si človek mohol vyberať. Okrem toho ja som na voľnej nohe, nerobím vôbec divadlo, o to je to ťažšie. Ale tak napríklad, čo mám rád, sú všetky tie roly, ktoré sa hrajú v cudzích rečiach. Teraz je to moderné, hovoriť o všetkom, že je niečo výzva, ale mňa to skutočne baví. V poslednej dobe, dajme tomu za posledných desať rokov, to už nie je také, že by som si mohol dovoliť odmietať alebo vyberať medzi rolami. Predtým toho bolo toľko, že sa to naozaj nedalo stihnúť, ale teraz to už tak nie je. Na vine je to, že u nás už cca desať rokov neplatili tzv. „pobídky“ pre štáby, kde sa im na základe preplatených fakúr odrátavala DPH a tak nás vo všetkom predbehlo Nemecko, Baltské štáty a ďalšie. Až teraz sa znovu dostávame k tomu, že sa snáď tých filmov bude aj u nás znovu točiť viac.

Aká je Vaša najobľúbenejšia postava, ktorú ste stvárnili?

Jednoznačne najväčšia srdcovka je boxer z filmu Pěsti ve tmě. Aj keď je to už tridsaťtri rokov. Ale tak dobre, Pažout z Románu Pre Ženy, samozrejme, tiež (smiech). Divákov zaujala aj postava Messerschmidta z hraného dokumentu Čas Grimás. Mnohí z nich Vám môžu byť zaviazaní, že tohto umelca vďaka Vám spoznali. To bolo ako sa hovorí česky „rola jak noha“. Je to zabudnutý umelec, ktorý síce nie je slovák, ale je sochár svetového mena a je zviazaný s Bratislavou. Užil som si to. Je škoda, že z toho nevznikol aj celovečerný film, ale to nie je v mojich rukách.

Končí sa rok 2017. Boli v ňom nejaké filmy, ktoré Vás zaujali a povedali ste si, že toto je film roka?

V tomto roku, bohužial, nie. V minulom roku to bol film Hotel Budapešť a o rok skôr ešte film Le Grande Bellezza – Veľká Nádhera. Ten ma úplne dostal do kolien, bol som z neho nadšený.

Ako vidíte budúcnosť filmu?

Myslím, že kiná postupne vymiznú a vy sami sa stanete postavou vo vybranom filme a vo vlastnej obývačke si budete plávať s krokodílmi a budete si ich môcť aj chytiť. Bude tam holograf a film sa bude odohrávať okolo Vás. Už v dnešnej dobe všetci chodia na rôzne 3D, 4D a 5D. Budete cítiť pach spáleného benzínu, pach vlhkej trávy v džungli. Myslím, že postupom času už nebudeme vôbec chodiť do kín. A ani nebudú herci ako takí. Všetko sa urobí len počítačovo a herec dá len autorské právo, že môžu použiť jeho tvár.

Tu vidieť, že ste naozaj veľký fanúšik sci-fi (úsmev). Hádam až také zlé to nebude…

Nechajme sa prekvapiť, možno to nebude o desať rokov, ale tak o dvadsať určite. ☺

 

Trailer:

Autor: Redaktorka: Ľudmila Hudáková

 

241 Celkové pozretia, 2 dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *