Pivnica

Slovensko opäť neponúklo žánrový film, i keď k tomu malo blízko. Je z toho však, na slovenské pomery, veľmi dobrá dráma.

Milan a Táňa zažívajú posledné chvíle spoločného manželstva. Navzájom si robia napriek, vo vzťahu je nevera a ich dcéra Lenka vidí, že rozchod je na blízku. Lenka však zmizne. Po párty sa nevráti domov. Jej kamaráti taja, čo sa stalo a divák má iba útržkovité informácie. Príbeh sa odohráva niekde na Slovensku, na vidieku alebo v malomeste.

Milan (Jean-Marc Barr, s hlasom Jozefa Vajdu) najprv skúša dcéru nájsť na vlastnú päsť, no nie je žiadny akčný hrdina. Nie je však Liam Neeson ( 96 hodín) alebo Charles Bronson (Túžba smrti), ktorý by teraz zabíjal jedného človeka za druhým.  Vyšetrovanie zverí do rúk neortodoxného policajta  poručíka Vargu (Milan Ondrík). Varga jazdí na motorke, v koženom oblečení s nagélovanými vlasmi. Chvíľkami mu človek i fandí, za jeho vizuál a prístup. Ondrík je však pravý slovenský policajt a policajné psy použije až dva týždne po Lenkinom zmiznutí.  Radšej ako hľadá zmiznuté dievča, pije v práci a oslavuje kolegovo povýšenie.

Milan a Táňa (Oľga Simonova) si prechádzajú peklom a zúfalstvom. Lenkini kamaráti taja informácie, veci časovo nesedia. Do popredia sa dostáva grobian Lukáš (Dalibor Štofan, známy ako Dalyb). Vulgárny a drsný chlapec, ktorý mal Lenku priviesť domov. Jeho svedectvá nesedia a úmyselne zdržuje vyšetrovanie, i keď to vyzerá, že má alibi.

Francúz Jean-Marc Barr, dvorný herec Larsa von Triera, a Ruska Oľga Simonova zvládajú svoje party výborne. Scenár dáva ich postavám priestor na emočné vypätie a hlavne Táňa, ktorá prejde zrútením, sa krásne profiluje. Milan je pokojný a cítiť z výborného francúzskeho herca chlad a nepokoj. Trpí a je to na ňom vidno.

Ukrajinský režisér Igor Vološin natočil na slovenské pomery ťažký film. Trpí mnohými nedostatkami slovenského filmu, od zlých dialógov až po nezvládnutú postprodukciu. Hlavne postsynchróny sú otrasné a všetci herci znejú ako nadabovaní. Najslabším článkom je Lukáš. Dalyb je neherec a je to vidno na každej vete a každom geste. Ostatná mládež je skazená. Chlastá, venuje sa drogám a sexu s ľuďmi, čo nepoznajú. Počúvajú vulgárny rap, ktorý ostro kontrastuje s hudbou, ktorú hráva Milan. Veď Fobia Kid a Prúdy sú predsa len výrazne odlišné.

Ak chcel Vološin ukázať skazenosť dnešnej mládeže a rozdiely medzi dnešnými päťdesiatnikmi, podarilo sa mu to. Pred mládežou nemá zľutovanie a neposkytuje ani jednu ako-tak sympatickú postavu. Všetkých hádže do jedného vreca a zatracuje.

Potenciál na akčný film bol. Bol by síce asi iba kópia vyššie spomenutých filmov Neesona alebo Bronsona. Miesto toho je tvrdou a nekompromisnou drámou, ktoré v poslednom čase na Slovensku vznikajú čoraz viac. Veď príkladom môžu byť Čiara alebo Špina.  Sú to solídne filmy a je dobré, že slovenská kinematografia žije. Už len zbaviť sa typických neduhov.

Trailer:

Hodnotenie: 6/10

Autor: Toi

190 Celkové pozretia, 3 dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *