Čo očakávate, to aj dostanete

Do kín nám prichádza francúzska komédia Skorosestry od režisérskeho dua – herečky Saphie Azzeddine a prevažne dokumentárneho režiséra Françoisa-Régis Jeanne. Ani jeden nemá za sebou siahodlhú režisérsku minulosť a to sa odrazilo aj na kvalite Skorosestier.

Príbeh začína veľmi slušnou zápletkou. Tri nevlastné sestry, ktoré o sebe doposiaľ nevedeli spolu zrazu zdedia byt po ich biologickom otcovi. Byt má dvestopäťdesiat metrov štvorcových, je luxusne zariadený a je v lukratívnej časti Paríža.

Blonďatá Lauren sa snaží o kariéru v módnom priemysle a je šťastná, že poznáva sestry. Očakáva, že získa skutočné rodinné puto, vzhľadom k jej komplikovanej matke. Olívia je citovo chladná židovka, ktorá sa snaží nájsť ideálneho partnera a byt by najradšej predala, aby zachránila rodinný podnik jej adoptívneho otca. Salma je kučeravá moslimská profesorka z predmestia, ktorá ešte nikdy nemala chlapa a rodina jej kafre do života. Keďže dve zo sestier sa potrebujú odsťahovať od rodičov, byt nemôžu predať a tak sa doňho zosťahujú spoločne. Tretia sa ich z bytu však snaží nenápadne vyštvať rôznymi zákernými, no pre diváka vtipnými spôsobmi.

Hneď scéna s prvým rozhovorom vo filme prelomí u diváka ľady a rozosmeje všetkých v sále aj keď humorom typickým pre americké pubertálne komédie. Dej začína plynúť zľahka, ale po pár minútach sa napriek slušnému rozbehu zasekáva a miestami nudí. Drobný zvrat v príbehu prináša najmladšia štvrtá sestra, ktorá bola narodená do otcovho oficiálneho zväzku. Napriek tomu, že otcova rodina sa snaží dievčatá obrať o byt, sestra sa im snaží pomôcť získať dôkaz o právoplatnosti ich nároku na dedičstvo.

Ani toto však nezachraňuje celkový dojem zo snímku. Vtipné situácie sú navzájom veľmi slabo poprepájané. V duchu vidím režisérske duo ako sa prekrikuje: a ešte toto tam dajme a teraz pôjde táto scéna a ešte tam chcem tento vtip… takto to však nefunguje. Keď sa nad tým lepšie zamyslíte, tak to pôsobí ako zlátanina typu Kameňák. Okrem toho je zvláštne ako francúzi dokážu multikulti pretlačiť všade. Jedna sestra je moslimka, jedna židovka a jedna je ich protiváhou, t.j. je typickým príkladom blonďatej francúzsky. Pre príbeh to nemá význam a aj keď by to malo vytvárať vtipné situácie, tak z nich vtip vytrvalo uniká na míle ďaleko. Humor je skôr založený na ich rozdielnosti ako osôb než na ich vierovyznaní, či pleti.

V závere sa sestry lepšie poznávajú a predsa len si prirastú, svojím spôsobom, k srdcu. Spoja sa, aby dedičstvo vyhrali a stanú sa netypickou rodinou, ktorá sa typicky láskyplne hašterí. Nebojím sa vám tento záver napísať, keďže hepijend je tu viac než očakávaný a vítaný.

Napriek mojej semi-profi kritike film môžem s čistým svedomím odporučiť na ľahký piatkový večer I keď zasýti len ako deväťdesiat minútové predjedlo. Pobaví tak akurát, aby ste na jeho názov o deň-dva zabudli. Bežné neškolené divácke oko si na ňom však určite rado pochutí.

Trailer:

Hodnotenie: 6/10

Autor: Ľudka

 

 

166 Celkové pozretia, 6 dnes

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *